Rastlinstvo

          Pomerne rozsiahle územie má v jednotlivých oblastiach rozdielne geologické zloženie a pôdny kryt. Povrch je značne členitý a striedajú sa na ňom roviny, pahorkatiny a vrchoviny. V takýchto rozdielnych podmienkach, ku ktorým pristupuje pôsobenie svetla, tepla, vlhka, zásahy človeka a iné vplyvy, nachádza vegetácia rozdielne miesta a podmienky pre svoj vývoj a výskyt.

          Územie leží na prechode významných fytogeografických oblastí pannónskej i karpatskej, čo podstatne ovplyvnilo vývoj vegetácie.

          V Cerovej vrchovine vyskytujú početné termofilné a xerofilné druhy, ako aj druhy submediteránneho floristického elementu.

          Flóra Cerovej vrchovine je neobyčajne bohatá. Vyskytujú tu asi 1000 druhov vyšších rastlín. Najcharakteristickejšou rastlinou Cerovej vrchoviny je poniklec lúčny (Pulsatilla pratensis) /Obrázok č. 2/, ktorý ako symbol sa nachádza aj v embléme CHKO Cerová vrchovina.

Lesy kryjú okolo 30 – 35% povrchu, a väčšinou sú dubiny tvorené dubom zimným (Quercus petrea).

          Základnou drevinou je dub letný (Quercus robur), ku ktorým pristupuje dub cerový (Quercus cerris), ale vyskytujú aj iné druhy dubov. Na skladby lesných porastov sa ďalej zúčastňuje aj javor (Acer campestre).

          Ďalšie charakteristické stromy sú: čerešňa (Cerasus avium), hrab (Carpinus betulus), jaseň (Fraxinus excelsior), brekyňa (Sorbus torminalis) a lipa (Tilia cordata) .

Na suchších skalnatých miestach, ale aj na spraši boli rozšírené dubové sucholesy.

          V Gemerskom Jablonci najrozšírenejším rastlinným druhom je psojazyk uhorský (Gnoglossum hungaricum).

Stepné druhy sú bohato zastúpené a často sa vyskytujú spolu s lesostepnými druhmi.

          Endemity sú druhy vyskytujúce sa len na veľmi malých územiach, často iba na jednej jedinej lokalite. Na vymedzenom území je známych okolo 5-10 endemitických rastlín.

          Relikty a endemity navzájom úzko súvisia. Endemizmus je viac pojmom územným, priestorovým, kým relikt je pojem časový. Viaceré z endemitov sú aj reliktmi, a naopak. Reliktnými sú druhy vyskytujúce sa v extrémnych podmienkach inverzných plôch. Reliktmi bývajú obyčajne subendemity, ktoré sa na izolovanej veľmi vzdialenej lokalite mohli udržať len pri zvláštnych klimatických podmienkach. Týmto spôsobom sa udržali nielen druhy z chladnejších období vývoja poľadovej doby, ale aj z teplejších období interglaciálov.

          Reliktom u nás je jazyčník sivý (Ligularia glauca) a ostrica chlpatá (Carex pilosa).

          Potenciálna prirodzená vegetácia bola vypracovaná pomocou Geobotanickej mapy ČSSR z roka 1985. Na základe geobotanickej mapy na území katastra Gemerskej Jablonci sa nachádzajú dubovo – hrabové lesy karpatské (Carici pilosae - carpinenion), dubovo cerové lesy (Quercetum petraeae - cerris) a lužné lesy nížinné (Ulmenion). Lužné lesy nížinné sú rozšírené pri vodných tokoch. Dubovo – cerové lesi dominujú hlavne na severných častiach katastra, dubovo – hrabové lesy karpatské sú rozšírené vo väčších - menších mierkach na celom území katastra. Potenciálnu prirodzenú vegetáciu katastra obce Gemerský Jablonec môžeme sledovať na mape č. 7 /Uherčíková, 1985/.

                                                        Obrázok č. 2

 Poniklec lúčny (Pulsatilla pratensis) – Charakteristická rastlina CHKO Cerová vrchovina

           Živočíšstvo

Rozmanitosť rastlinných spoločenstiev nám dovoľuje vytvoriť si obraz o veľkej druhovej diverzite zvierat na území obce žijúcich vo viacerých biotopoch.

V sviežich potokoch si nájde ešte vhodné podmienky života čoraz vzácnejší rak riečny (Astacus astacus). Tieto čisté vody dávajú možnosť obživy larválnym štádiám viacerých druhov vážok (Odonata). Nachádza sa tu na Slovensku jediná lokalita druhu Hygromia transsilvanica.

Na vlhké a vodné stanovištia je okrem veľa druhov bezstavovcov viazaná aj celá ontogenéza rýb a časť ontogenézy obojživelníkov. Z obojživelníkov na vlhkých lesných stanovištiach žijú salamandra škrvnitá (Salamandra salamandra), skokan štíhly (Rana dalmatina), skokan hnedý (Rana temporaria).

Kde sa voda prirodzene rozliala a vytvorila močiarne biotopy, alebo pomocou výstavby vodných nádrží človek umožnil vznik veľkých otvorených vodných plôch so zarastenými brehmi, vytvorili sa podmienky pre život druhov ako sú kuňka obyčajná (Bombina bombina), skokan zelený (Rana esculenta), rosnička zelená (Hyla arborea).

Otvorené vodné plochy hostia širokú plejádu vodného vtáctva. Vhodné podmienky života si tu nájdu rôzne druhy kačíc, potápok ako potápka chocholatá (Podiceps cristatus), potápka malá (Podiceps ruficollis), potápka čiernokrká (Podiceps nigricollis) a bahniakov. Na ťahu sa objavuje volavka popolavá (Ardea cinerea). Na vlhkých miestach si hľadajú obživu aj bociany biele (Ciconia ciconia) a bociany čierne (Ciconia nigra). Vzácnym hniezdnym druhom močaristých plôch tohto územia je kaňa močiarna (Circus aeroginosus).

            V lesoch žijú druhovo pestré spoločenstvá bezstavovcov a stavovcov. Súčasťou epigeickej zložky sú chránené druhy bystrušiek (Carabus). Veľké odumierajúce exempláre dubov umožňujú viacročný larválny vývoj roháča obyčajného (Lucanus cervus), fuzáča obrovského (Cerambyx cerdo), nosorožíka kapucínskeho (Oryctes nasicornis) a veľa ďalších chrobákov. V stromoch žijúcimi larvami hmyzu sa živia farebné ďatlovité vtáky ako žlna zelená (Picus viridis), ďateľ veľký (Dendrocopos major), ďateľ malý (Dendrocopos minor) aj vzácny ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) a tesár čierny (Dryocopus martius).

            V dutinách starých bútľavých stromov hniezdia aj zaujímavé druhy sov, ako sova obyčajná (Stryx aluco), kuvik obyčajný (Athene noctua) a vzácne výrik obyčajný (Otus scops). Okrem vtáctva v týchto dutinách vychovávajú svoje mláďatá plšík lieskový (Muscardius avellaria), plch obyčajný (Glys glys), veverica obyčajná (Sciurus vulgaris).

            V skalnatých častiach lesov vzácne hniezdia aj výr skalný (Bubo bubo) a sokol myšiar (Falco tinnunculus).

            Z veľkých cicavcov sú rozšírené jeleň európsky (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), sviňa divá (Sus scrofa), líška obyčajná (Vulpes vulpes) a aklimatizovaný muflon obyčajný (Ovis musimon). Vzácne môžeme stretnúť aj mačku divú (Felis silvestris) a jazveca obyčajného (Meles meles).

            Z lesov vyčnievajúce skalné bralá a opustené kameňolomy hostia vzácne druhy jašteríc. Rozšírené sú tu najmä jašterica zelená (Lacerta viridis), jašterica múrová (Lacerta muralis), z hadov užovka hladká (Coronella austriaca).

            Na rastlinné druhy bohaté stepné stanovištia sa viaže výskyt mnoho vzácnych druhov hmyzu a vtáctva. Vzácne druhy motýľov, ako vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius) /Obrázok č. 3/ a vidlochvost feniklový (Papilio machaon), dravá modlivka zelená (Mantis religiosa), motýľom podobný askalafus južný (Ascalaphus macaronius), zákonom chránené druhy blanokrídleho hmyzu rodu čmeľ (Bombus) a ďalšie stovky druhov sú domáce v týchto podmienkach. Na ulovenom hmyze si odchovávajú mláďatá krakľa belasá (Coracias garrulus), dudok obyčajný (Upupa epops) ako aj včelárik zlatý (Merops apjaster), ktorého hniezdiace nory sú vyhĺbené v hlbokých zárezoch pieskovcových vrchov.

            Na otvorených plochách lovia veľmi vzácne dravce orol krikľavý (Aquila chrysaätus) a orol kráľovský (Aquila heliaca). Ich hlavnou potravou sú hojne rozšírené hlodavce.

            K vzácnym stepným druhom pavúkov môžeme priradiť stepníka červeného (Eresus niger) a križiaka pásikavého (Agriope bruennichii).

            Nie len človekom málo dotknuté stanovištia, ale aj okolie ľudských sídiel je obývané bohatou škálou synantropných druhov. Na vlhkých miestach v záhradách nájdeme ropuchu obyčajnú (Bufo bufo). V záhradách v umelo inštalovaných búdkach často zahniezdia žltochvost domáci (Phoenicurus phoenicurus), sýkorka veľká (Parus major). V okolí záhrad žijú svoj skrytý nočný život aj piskory a jež obyčajný (Erinaceus europeus) /Gaálová – Balázs, 1991/.

Obrázok č. 3

Vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius) – vzácny druh motýľa stepných stanovíšť