Geologický vývoj a stavba

Územie Gemerského Jablonca patrí k vnútprným Západným Karpatom. Svoje podstatné geologické črty získalo iba koncom druhohôr. Tieto sa v priebehu treťohôr a štvrtohôr dotvárali do súčasnej podoby. Územie Gemerského Jablonca je geologicky mladé, ktoré nazívame alpidným, pretože sa formovalo v tom istom období ako Alpy.

V Gemerskom Jablonci sa na geologickej stavbe zúčastňujú najmä terciérne a kvartérne horniny.

Zloženie podložia podľa najnovších vŕtaní z roku 1981 bolo veľmi zaujímavé. Lokalizácizácia prieskumného vrtu bola v juhovýchodnej časti katastra obce pred výstavbou nádrže Petrovce – Gemerský Jablonec na dne nádrža pred napĺňaním vodou. Hĺbka prieskumného vrtu bola stanovená na 50 m, a situácia vo vrte bolo nasledujúce:

Terciér:               0,00 – 0,40m :     hlina ílovito – piesočnatá hnedá    

                          0,40 – 1,30m :     hlina piesočnatá šedočierna 

Kvartér:             1,30 – 13,10m :    íl piesočnatý hnedý

                        13,10 – 17,00m :   pieskovce navetrané šedé

                        17,00 – 18,40m :   ílovce šedé

                        18,40 – 32,50m :   pieskovce jemnozrnné šedé

                        32,50 – 35,50m :   ílovce šedé

                        35,50 – 45,50m :   pieskovce jemnozrnné sľudnaté šedé

                        45,50 – 49,10m :   ílovce šedé

                        49,10 – 50,00m :   pieskovce jemnozrnné šedé

Okolie Gemerského Jablonca budujú terciérne neogénne spodnomiocénne sedimenty, tvorené súvrstvím jemnozrnných pieskov až pieskovcov so šošovkami jemných pieskovcov, ďalej slienitými pieskami, ílmi a aleuritmi.

Piesčité štrky sú uložené v hĺbkach 2,0 –3,0 m. Sú silne zahlinené. Na nich sú uložené íly, resp. ílovité hliny, ktoré prechádzajú do jemnozrnných pieskov s charakterom miestnych splachov. Vzhľadom na vyšší obsah úlomkov pieskovca v intervale 5,0 - 6,0 m dá sa predpokladať, že v tejto hĺbke sa vyskytujú už veľmi rozvetrané pieskovce. Terciérne podložie tvorivé drobnými pieskovcami s lavicami tvrdého pieskovca sa  nachádza v hĺbke  6 m pod terénom.

            Predkvartérny substrát celom rozsahu územia buduje monotónne súvrstvie slienitého rozpadavého pieskovca jemno – až strednozrnného s vápnitým tmelom, sivej až žltosivej farby s premenlivým, spravidla veľmi nízkym zastúpením ílovitej frakcie. Pieskovec je sedimentárna hornina klastického pôvodu, ktorá vznikla spevnením zŕn piesku. Obsahuje viac ako 50% zŕn kremeňa, okrem toho živce, sľudy, malé úlomky hornín a iné minerály. Pieskovce vznikli z drobných úlomkov hornín, ktoré sa uvoľnili pri zvetrávaní a po prenose sa usadili v dolných tokoch riek, alebo v morskom prostredí, kde boli spevnené. Miestami v ňom vystupujú polohy s prímesou glaukonitu. Glaukonit je ílový materiál zo skupiny ílových sľúd, vlastne zložitý hlinitokremičitan. Vyskytuje sa vo forme malých zaokrúhlených agregátov. Často má zelenú farbu a jeho výskyt sa viaže na morské sedimenty. Stratigraficky je toto súvrstvie súčasťou vrstiev vrchného chatu, čo má hrúbku do 200 m, ktoré sa usadili v sublitorálnom pásme (je to pásmo na dne mora viažúce sa na kontinentálny prah,                 resp. spodná časť litorálu.) oligocénneho mora, pri jeho regresii z Rimavskej subsidenčnej panvy /Zrak, 1982; Bolfík, 1990/.

Vo vrchnom chate možno rozlíšiť 2 fácie - východnú a západnú. Tieto 2 fácie sú od seba oddelené vyzdvihnutou oblasťou, v ktorej vrstvy vrchného chatu sú zväčša denudované. Hrúbka tohoto súvrstvia pohybuje okolo 130 – 150 m. Vrstvy sú pomerne jednotvárne, kde veľkosť zrna a obsah Ca Co₃ kolíše a smerom do hora ubúda. Tie sú väčšina sivozelené, sivé, žltkasté, alebo do hneda sfarbené, jemné až strednozrnné slienité        alebo neslienité, drobivé aleuritické pieskovce s glaukonitom, obsahujúce lavice, šošovky, až konkrécie tvrdého pieskovca. Tvrdé pieskovce lepšie odolávajú zvetrávaniu, a v odkryvoch tvoria nápadne vyčnievajúce rímsy. Hrúbka lavíc tvrdého pieskovca je 10 – 30 cm, vzdialenosť medzi nimi je 0,5 – 2,5 m.

Terciérne sedimenty reprezentujú eluviálne jemnozrnné piesky, a silne navetrané až zvetrané jemnozrnné drobivé pieskovce svetlošedé až tmavošedé, s ílovitejšími šedočiernymi polohami, pevné s lavicami tvrdých jemnozrnných pieskov. Piesky sú prevažne jemnozrnné miestami až strednozrnné a sú žltohnedej, tmavohnedej až tmavosivej farby, sú stredne uľahlé až uľahlé /Jelínek, 1981; Vaškovský, 1977/.

            Staré erózne údolia založené pravdepodobne na tektonických poruchách sú vyplnené dosť mocnými fluviálnymi sedimentami. Tieto sedimenty sú zvetralé oligocénne (paleogénne) pieskovce.

            Vulkanity (efuzívne horniny) sa nachádzajú na S – SZ časti obce, na katastrálnej hranici s Hajnáčkou. Vyskytuje sa tu hlavne čadič a andezit. Sú to neovulkanické horniny, ktoré vznikli preniknutím magmy na zemský povrch. Cerová vrchovina je geomorfologický celok sopečného pôvodu. To znamená, že vznik povrchových foriem katastra obce bolo ovplyvnené aj vulkanickou činnosťou. Pozostatky vulkanizmu, ako lávové prúdy, pokrovy, alebo sopečné kužele sa hojne vyskytujú najmä v okolitých katastroch.

Najvýznamnejšie tvary sú Roháč (536 m n.m.) a Matrač (410 m n.m.) v Hajnáčke, Drieňové (328 m n.m.) v Gemerských Dechtároch a Pohanský hrad (578 m n.m.) v Starej Bašte. Geologické pomery katastra obce Gemerský Jablonec môžeme sledovať na mape č. 3.

/Jelínek, 1981; Vaškovský 1977; Drdoš, 1983/.

Tektonika

V okolí Gemerského Jablonca v historicky známej dobe sa nevyskytlo žiadne zemetrasné ohnisko. Otrasy šíriace sa do oblasti Gemerského Jablonca  pochádzajú zo zemetrasných ohnísk situovaných vo vyvrelých pohoriach severného Maďarska (najmä Mátra a Bükk). V lokalite sa nachádza maximálne 4,50 MCS makroseizmickej intenzity.

            Periodicita seizmických vĺn sa vyskytuje po niekoľko desaťročiach. Zlomové línie nie sú seizmicky aktívne a nevykazujú zvýšenú vodivosť seizmických vĺn /Bielik – Dudášová, 1993/.