Hydrogeografické pomery územia úzko súvisia s litologickým charakterom hornín, ktorými je budované.

Rozpadavé slienité pieskovce vrchného chatu (oligocén) sa hlavne vo zvetralnom stave vyznačujú silnou priepustnosťou.

Stupeň nasýtenia týchto sedimentov podzemnou vodou, ako aj priebeh horizontu podzemnej vody u nich, je v priamej hydraulickej závislosti na zrážkach, z časti ovplyvňovaných stavom vody vo vodných tokoch.

            Značnou priepustnosťou vyznačujú sa tiež kvartérne piesčité hliny a piesky. Aj v nich je stupeň zvodnenia a hladina podzemnej vody ovplyvňovaná atmosferickými činiteľmi a prietokmi a miestnych tokov /Benický, 1976; Bolfík, 1990; Zrak, 1982/.

            Povrchové toky sú na území zastúpené najmä potokom Gortva a Vodným nádržom Petrovce – Gemerský Jablonec.

Potok Gortva je 33 km dlhý pravostranný prítok Rimavy nížinného charakteru. Pramení v Cerovej vrchovine vo výške okolo 480 m n.m. V hornej časti tečie severným smerom, od Čierneho Potoka východným smerom. Pri Jesenskom vo výške 178 m n. m. ústi do Rimavy. Plocha povodia potoka je 167 km² , lesnatosť 30 %  /Hajko, 1980/. Potok Gortva má na záujmovom území pomerne veľkú spádovosť. Tok potoka kvôli veľkým sklonom má aj väčšiu energiu a tým pádom aj veľkú eróznu silu, ktorú podporuje aj mäkké podložie. Výsledkom zarezávania sú hlboké výmoľové doliny. Ročné rozdelenie maximálnych prietokov súvisí najmä s topením snehu na jar v marci a apríli, ďalšie obdobie je v júni  a až auguste v súvislosti s dlhšie trvajúcimi zrážkami. Existuje i výskyt veľkých vôd v novembri a decembri závisiaci od podružného jesenného maxima zrážok.

                Minimálne prietoky sú rozdelené rovnomernejšie, v zime je ich výskyt spôsobený mrazmi a akumuláciou zrážok v podobe snehu, v jeseni dlhšími obdobiami bez zrážok. Vybudovaním vodných nádrží v Petrovciach a vo Večelkove sa pravdepodobnosť výskytu extrémnych prietokov zmenšila. Najvýznamnejším prítokom Gortvy je Studený potok, ktorý ústi do Gortvy v Gemerskom Jablonci. Studený potok je ľavostranným prítokom. Druhým významným ľavostranným prítokom Gortvy je Veľký potok.

Vodná nádrž Gemerský Jablonec bola vybudovaná v roku 1990. V roku 1991 bola napustená. Pôvodne voda z nádrže mala byť využívaná na závlahy. Vzhľadom na zastavenie financovania  závlah zo štátneho rozpočtu roku 1990, hľadá prevádzkovateľ nádrže jej iné využívanie.  Jednou  z  možností  je  primerané  využívanie  nádrže  a  jej brehov na rekreáciu.

Objem nádrže je  2 490 000 m³ . Úžitkový objem je 1 925 400 m³ . Kóta maximálnej hladiny je 244,0 m n. m. Zátopová plocha má pri maximálnej hladine výmeru 62,5 ha.

Leží v katastrálnych územiach obcí Gemerský Jablonec, Dubno a Petrovce. Nádrž vznikla prehradením údolia vodného toku Gortva západne od obce Petrovce a má členitý pôdorysný tvar. Jej severné pobrežie je strmšie ako južné.

            Všetky vody, ktoré sa vyskytujú pod zemským povrchom v tekutom, pevnom alebo plynnom stave, označujeme pojmom podpovrchová. Jej výskyt a obeh je viazaný na rozmanité priestory a medzery v horninách, na pukliny v pevných horninách a kavernózne dutiny v ľahko rozpustných najmä vápencových horninách.

Doplňovanie zásob podpovrchovej vody sa deje priamou infiltráciou z koryta potoka Gortvy, avšak najväčší význam majú podzemné vody infiltrované zrážkami, ktoré sa akumulujú v povrchových hlinách a pieskoch na povrchu málo priepustných až nepriepustných vrstiev.

Výška hladiny podzemnej vody v poriečnej zóne je hydraulicky závislá na vodných stavoch v koryte potoka Gortva, ako aj atmosferických zrážkach. Po období väčšej intenzity atmosferických zrážok ako aj pri vysokom stave vody v koryte potoka Gortva je hladina podzemnej vody veľmi blízko pod povrchom terénu. Pomáčané a močaristé plochy  sa nachádzajú na východnej časti katastra pri toku potoka Gortva, a západne od vodného nádrža Petrovce – Gemerský Jablonec. Na katastrálnom území Gemerského jablonca sa nenachádzajú žiadne pramene. Najbližšie pramene sú v katastrálnom území Hajnáčka a Stará Bašta, kde pramení Studený potok /Ďurček, 1992/.