Morfogeografické pomery

Z hľadiska geomorfologického členenia územie Gemerského Jablonca /Mazúr – Lukniš, 1980/  môžeme začleniť nasledovne:

1.      Sústava: Alpsko – Himalájska,

2.      Podsústava: Karpaty,

3.      Provincia: Západné Karpaty,

4.      Subprovincia: Vnútorné Západné Karpaty,

5.      Oblasť (geomorfologický celok): Cerová vrchovina,

6.      Podoblasť: Petrovská vrchovina,

7.      Celok: Baštianská kotlina

Geomorfologický celok Cerová vrchovina (Fiľakovská vrchovina) je výbežok vrchoviny Cserhát rozprestierajúcej sa v Maďarskej republike. Zaberá plochu 443 km²  a je rozčlenená na viaceré rovnocenné rázsochy a doliny, ktoré sa vejárovite rozbiehajú z 500 – 600 m vysokej Medvedej planiny na SZ, S až SV. Samostatnými podčasťami Cerovej vrchoviny sú: Baštianská kotlina, Hostická kotlina, Šurická brázda a Fiľakovská brázda.

Vrchovinu budujú slienité a slienito – piesčité íly, rozpadané vápnité pieskovce s lavicami tvrdších pieskovcov (egerien a eggenburg), ktoré ležia takmer horizontálne a sú rozlámané na kryhy. Chrbty na rozpadavých pieskovcoch sú len 300 – 400 m n. m. Na málo odolných slienitých íloch a vápnitých pieskovcoch sa doliny Bény, Gáča, Gortvy, Darnianského jarku a i. rozširujú do erózno – denudačných kotliniek s pahorkatým povrchom a širšími nivami, i dobre rozvinutými riečnymi terasami vo výškach 180 – 280 m n. m. Je to najmä Baštianská a Hostická kotlina, Šurická a Fiľakovská brázda.

Koncom pliocénu až v strednom pleistocéne sa po plytkých dolinách rozliali prúdy tekutej čadičovej lávy, častejšie s čadičovým tufom. Z dolín vyplnených pevným čadičom sa vyvinuli chrbty so zvyškami čadičových tabúľ, z nízkych chrbtov zložených z menej odolných hornín zase doliny. Významnými tabuľovými svedkami 10 – 20 m hrubých prúdov čadiča sú: Medvedia planina (671 m), Pohanské vrch (587 m ), Béna (512 m), Matrač (411 m), Ragáč (536 m), Veľký Budčeň (514 m) a i.

 Okolité územie nad kotlinami má ráz vrchovín. Silne odlesnený a pasením narušený povrch na sypkých horninách a mocných svahovinách trpí výmoľovou i plošnou eróziou  a denudáciou.

Petrovská vrchovina je krajinným podcelkom vo východnej časti Cerovej vrchoviny. Na západe ho vymedzuje Hajnáčska vrchovina, na severe Juhoslovenská kotlina, na východe a juhu štátna hranica s Maďarskou republikou. Amplitúda reliéfu sa pohybuje v rozpätí 31 – 180 m, stredný uhol sklonu je 6 – 14°, nadmorská výška 170 – 400 m. Budujú ho akvitánske íly s vložkami zlepencov, slienité piesky, pieskovce, lokálne burdigalské tufitické pieskovce s zložkami tufitov. Exogénne procesy tu vytvorili 2 typy reliéfu. Na málo odolné íly a piesky sa viažu kotlinovité zníženiny s pahorkatinným reliéfom, na odolnejších pieskovcoch je silne členitá podvrchovina až vrchovina. Veľmi silná je výmoľová erózia. Zníženiny reprezentované Baštianskou a Hostickou kotlinou sú takmer úplne odlesnené a premenené na oráčiny a trávnaté plochy, podvrchovina sa vyznačuje striedaním lesných plôch s trávnatými plochami a oráčinami. Kotliny sú husto osídlené sústredenými vidieckymi sídlami (Hostice, Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Stará a Nová Bašta, Studená, Tachty, Petrovce), podvrchovina len roztrúsenými samotami. Petrovská vrchovina predstavuje typ brázdovo – vrchovinnej krajiny.

Baštianská kotlina je kotlina vytvorená prítokmi Gortvy po štátnu hranicu s Maďarskou republikou.

Kotlinu, v ktorej sa nachádza obec Gemerský Jablonec, obkolesujú svahy, ktorých sklon často presahuje až 10˚.

Juhovýchodne od Gemerského Jablonca sa nachádza Konský vrch, ktorého nadmorská výška je 305 m n. m. Na okrajoch sklon svahov presahuje 10˚, blížiac sa k vrcholu mierne ubúda.

Na severnom a severovýchodnom okraji sú roklinovité útvary, ktoré sú husto zarastené kríkmi a stromami.

Na  sever  od  obce  sa  nachádza Matrač,  ktorý je predeľovaný na viac častí výmoľmi. Na jeho východnom úbočí sú prudké svahy, smerom na západ prudkosť svahov klesá. Nadmorská výška Matrača sa nachádza medzi 280 – 350 m n. m. Pretože bazálnym útvarom tohoto kopca je čadič, v uplynulom období bol využívaný aj na banícke účely.

Dedina leží v kotline, ale okolité kopce majú veľmi rôznu orientáciu (hlavne tie, oblasti, ktoré sú v smere juhozápad od dediny). Svahy sú orientované najmä v juhovýchodnom a južnom smere. Málo svahov je orientovaných na severozápad. Väčšina svahov sa zvažuje v severnom a južnom smere. Sú aj také svahy, ktoré majú vyše 10˚ sklonitosť. Geomorfologické členenie obce môžeme sledovať na mape č. 4 /Novák, 1986; Ďuriančik, 1984; Drdoš, 1983/.